Prozkoumejte všechny služby z energetického sektoru, které nabízí platforma ENERGY-HUB

Plynovod Nord Stream 2: Zbrzdí Dánsko už prebiehajúcu výstavbu v Baltskom mori?

04. 09. 2019
15:00
ENERGY-HUB Marianna Švecová

Plynovod Nord Stream 2 vedúci cez Baltské more z Ruska do Nemecka, ktorý má zdvojnásobiť kapacitu už existujúceho plynovodu Nord Stream, je vo výstavbe už niekoľko mesiacov, avšak jeho trasa je stále nejasná. Pokračovanie výstavby blokuje Dánsko, ktoré doposiaľ neschválilo ruskú žiadosť o vedenie plynovodu cez jeho teritoriálne vody. Spoločnosť Nord Stream-2 preto jedná o alternatívnych riešeniach, čo však môže znamenať predĺženie výstavby, ale i vzplanutie nepokojov na medzinárodnej scéne.

# paliva
# plyn
# politika
# infrastruktura
# investice
Plynovod Nord Stream 2: Zbrzdí Dánsko už prebiehajúcu výstavbu v Baltskom mori?

Pozadie projektu Nord Stream 2

Projekt Nord Stream 2, teda výstavba plynovodu pod vedením spoločnosti Nord Stream 2 AG, ktorá je vlastnená ruským plynárenským koncernom Gazprom, je reakciou na už existujúci plynovod Nord Stream, ktorý má zabezpečiť zvýšenie kapacity a zabezpečenie bezpečnosti dodávok zemného plynu z Ruskej federácie do Európy. Plynovod, ktorý v dĺžke 1200 kilometrov pretína Baltské more od ruského mesta Ust-Luga po nemecký Greifswald, umožní po dokončení zdvojnásobiť kapacitu dopraveného zemného plynu zo súčasných 55 na 100 miliónov kubických metrov za rok. Výstavba plynovodu s rozpočtom 9,5 miliardy eur bola navrhnutá v roku 2012, o päť rokov neskôr bolo schválené financovanie projektu, na ktorom sa z polovice podieľa ruský gigant a jediný akcionár spoločnosti Nord Stream 2 AG Gazprom a z polovice päť európskych spoločností, menovite ENGIE, OMV, Shell, Uniper a Wintershall. V roku 2018 napokon začala samotná výstavba plynovodu tvoreného dvomi paralelnými potrubiami, z ktorých je dnes položených necelé dve tretiny celkovej dĺžky. Po jeho dokončení, ktoré je naplánované na prelom rokov 2019 a 2020 bude Rusko skrz plynovod poskytovať dodávky zemného plynu nielen do Nemecka, ktoré je jeho najväčším exportným partnerom, ale i ďalším európskym štátom, ktoré sú na plynovody Nord Stream a Nord Stream 2 ďalej napojené.

Dánska otázka

Zemný plyn by mal skrz plynovod Nord Stream 2 podľa odhadov developerskej spoločnosti tiecť už na začiatku roku 2020, no nedávno sa vyskytnuté problémy by mohli tento termín oddialiť i o niekoľko mesiacov. Komplikácie sa týkajú povolenia výstavby cez teritoriálne vody štátov v Baltskom mori, o ktoré spoločnosť žiadala už s dvojročným predstihom, avšak ani dnes nie sú definitívne vyriešené.

Plynovod Nord Stream 2 po väčšine svojej dĺžky kopíruje už existujúci Nord Stream, zasahujúc tak do teritoriálnych vôd, resp. výlučných ekonomických zón piatich štátov – Ruska, Nemecka, Fínska, Švédska a Dánska, a to kvôli ostrovu Bornholm nachádzajúcemu sa medzi poľským a švédskym pobrežím.

Zdroj obrázku: https://www.euractiv.com/section/energy/news/all-eyes-on-denmark-after-sweden-awards-nord-stream-2-permit/

Po schválení výstavby zo strany Nemecka a Fínska došlo v 7. júna tohto roku k udeleniu povolenia i zo švédskej strany, kde sa jedná o 510 kilometroch potrubia prechádzajúcich cez výlučnú ekonomickú zónu štátu, ktorá podľa Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve z roku 1982 (tzv. UNCLOS) siaha do vzdialenosti 200 námorných míľ od pobrežia štátneho územia. Poslednou krajinou, ktorá tak blokuje výstavbu podľa doposiaľ schválenej trasy je Dánsko, kde ruská spoločnosť počíta  s vedením plynovodu cez výlučnú ekonomickú zónu v dĺžke približne 150 kilometrov. Keďže do dnešného dňa nedošlo k udeleniu súhlasu s výstavbou plynovodu dánskou stranou, dňa 28. júna 2019 spoločnosť Gazprom oznámila odvolanie dvoch doposiaľ nepotvrdených žiadostí a začala tak hľadať alternatívny spôsob, ako zmeniť trasu plynovodu, či obísť nutnosť dánskeho povolenia. Zrušené návrhy pritom už boli úpravou prvotného námetu, ktorý počítal s najkratšou trasou zasahujúcou i do výsostných vôd Dánska. Ten však bol odvolaný už v auguste minulého roku po schválení možnosti práva veta pre ministerstvo zahraničných vecí na projekty plynovodov. V reakcii na to spoločnosť Nord Stream 2 AG podala ďalšie dva návrhy, prvý vedúci severozápadne a druhý vedúci juhovýchodne od Bornholmu, podľa ktorých by plynovod zasahoval len do výlučnej ekonomickej zóny Dánska.

Dohovor OSN o morskom práve však Dánsko zaväzuje projekt schváliť i bez súhlasu ministerstva, keďže spĺňa predpísané environmentálne a bezpečnostné štandardy. Odborníci preto už pred takmer dvomi rokmi poukazovali na skutočnosť, že odmietnutie udelenia súhlasu z politických dôvodov nie je možné a keďže Dánsko už predtým súhlasilo s trasou plynovodu Nord Stream, ktorá je s trasou stavaného Nord Stream 2 podľa návrhu v dánskej časti totožná, Dánsko má len malú šancu na odvolanie súhlasu. Podľa tvrdenia výkonného riaditeľa spoločnosti, Nord Stream 2 AG i jej investori vyžadujú právnu istotu a ochranu, ktorá vyžaduje transparentný a predvídateľný rozhodovací proces, preto sa doteraz očakávalo oficiálne povolenie i z dánskej strany. Keďže boli návrhy stiahnuté, je otázne, aké budú ďalšie kroky ruskej spoločnosti v dobe, kedy je výstavba plynovodu v pokročilej fáze. Spoločnosť Nord Stream 2 AG tiež potvrdila, že v prípade ďalších zdržaní z dánskej strany nevylučuje podanie medzinárodnej žaloby. Keďže k oponentom projektu patria okrem Dánska i Estónsko a Poľsko, štáty s priľahlými námornými ekonomickými zónami, vzniká obava, že ďalšia zmena trasy, ktorá by mohla potenciálne zasahovať do ich vôd, či podanie žaloby by vznietili ďalšie nepokoje v oblasti Baltského mora.

Zdroj: http://www.globalconstructionreview.com/news/nord-stream-2-abandons-quest-lay-pipeline-danish-t/

Kontroverznosť projektu a možné geopolitické následky

Problémy so schválením návrhu trasy prechádzajúcej cez dánske územie, ktoré podľa spoločnosti Ruska v prípade ďalších prieťahov môžu skončiť medzinárodnou žalobou, patria v súčasnosti k najväčším výzvam, ktorým projekt čelí. Mnohí medzinárodní aktéri však poukazujú na jeho kontroverznosť a upozorňujú na možné následky, ktoré môže jeho spustenie plynovodu spôsobiť. Jedno z najčastejšie zmieňovaných rizík v súvislosti s projektom je ďalšia izolácia Ukrajiny, s ktorou má Rusko dlhodobo napäté vzťahy. Odstrihnutie od možnosti tranzitu plynu do Európy po začatí jeho prepravy skrz Baltské more bude pre štát znamenať výrazné finančné straty, ale i väčšie riziko zastavenia dodávok v prípade eskalácie rusko-ukrajinského konfliktu, čo by prudko zasiahlo do jeho stále krehkej ekonomiky i diplomatických vzťahov na medzinárodnej scéne.

Na druhú stranu fungovanie plynovodu Nord Stream 2 toto riziko zníži pre krajiny, ktoré boli napojené na Ukrajinou prechádzajúci plynovod Bratstvo, a teda i Českú a Slovenskú republiku, kde sme mohli krízu kvôli odstávke dodávok plynu zažiť v roku 2009. Rizikom však ostáva možnosť prerozdelenia ziskov za tranzit ruského plynu, ktoré od pôvodných východoeurópskych krajín ako napríklad Slovenska, Rumunska, Poľska, či Bieloruska, pripadnú z veľkej časti práve Nemecku. Finančnými stratami je pritom ohrozená i Česká republika, avšak dopad zmierni fungovanie plynovodu Gazela prechádzajúci cez jej územie, ktorý bude ruský plyn prepravovať zo severu na juh Nemecka.

Zmenu v geopolitickom rozložení v dôsledku zmien trás toku ruského zemného plynu môže napokon pocítiť i Nemecko, ktorého už dnes poberá väčšinu dodávok suroviny od Ruska. Obavy vznikajú z následnej závislosti Nemecka na ruských dodávkach plynu, čo môže znamenať väčšie riziko kontroly a bezpečnostnej hrozby zo strany energetickej veľmoci. Odborníci sa tiež obávajú zvýšenej vojenskej prítomnosti Ruska v Baltskom mori, najmä vo švédskych prístavoch vrátane základne Karlskrona, kde má spoločnosť zázemie pre stavbu a s ním spojenej bezpečnostnej hrozby pre európske štáty. Kompromisom v projekte Nord Stream 2 je však presadenie francúzskej požiadavky na prebratie zodpovednosti za operáciu plynovodu Nemeckom a tým pádom podliehanie úniovej legislatíve, ktoré členské štáty odhlasovali v Európskej komisii na začiatku tohto roku, čo by mohlo potenciálne riziko v určitej miere eliminovať.

Nejasná budúcnosť projektu

Kontroverzný plynovod Nord Stream 2, ktorý podľa jednej časti odborníkov predstavuje zaistenie stabilných dodávok plynu, zatiaľ čo druhá časť ho vníma ako hrozbu v rusko-európskej hybridnej vojne, je dnes už z vyše polovice svojej dĺžky položený na dne Baltského mora, avšak pokračovanie výstavby brzdí Dánsko, ktoré nesúhlasilo s jeho trasou cez svoje teritoriálne vody. Spoločnosť Nord Stream 2 AG pod vedením ruského giganta Gazprom tak v súčasnosti hľadá alternatívne riešenia, ktoré by obišli nutnosť dánskeho súhlasu, boli by akceptované ostatnými baltskými štátmi a zároveň zabránili oneskorenému spusteniu toku plynu. Otázkou tak zostáva nielen, či Rusko stihne napriek komplikáciám spustiť ropovod už na prelome rokov 2019 a 2020, ako pôvodne plánovalo, ale i aké budú geopolitické následky jeho spustenia a či sa im Európa prípadne dokáže dostatočne ubrániť.


Zdroje:

  1. CNBC, „Nord Stream 2 explained: What is it and why it’s proving controversial“. Dostupné na: https://www.cnbc.com/2019/05/21/nord-stream-2-explained-what-it-is-and-why-its-proving-controversial.html [online] prevzaté 18. 7. 2019.
  2. Euractiv, „All eyes on Denmark after Sweden awards Nord Stream 2 permit“. Dostupné na: https://www.euractiv.com/section/energy/news/all-eyes-on-denmark-after-sweden-awards-nord-stream-2-permit/ [online] prevzaté 19. 7. 2019.
  3. Euractiv, „Denmark can’t block Nord Stream 2, lawyers argue“. Dostupné na: https://www.euractiv.com/section/energy/news/denmark-cant-block-nord-stream-2-lawyer-argues/ [online] prevzaté 18. 7. 2019.
  4. Finmag, „Nord Stream 2 má zelenou. Ruský plyn poteče do Evropy z Německa.“ Dostupné na: https://finmag.penize.cz/ekonomika/405659-nord-stream-2-ma-zelenou-rusky-plyn-potece-do-evropy-z-nemecka [online] prevzaté 18. 7. 2019.
  5. Gazprom, „Nord Stream 2“. Dostupné na: http://www.gazprom.com/projects/nord-stream2/ [online] prevzaté 17. 7. 2019.
  6. Global Construction Review, „Nord Stream 2 abandons quest to lay pipeline in Danish territorial waters“. Dostupné na: http://www.globalconstructionreview.com/news/nord-stream-2-abandons-quest-lay-pipeline-danish-t/ [online] prevzaté 18. 7. 2019.
  7. New Europe, „Nord Stream-2 pulls plug on Danish rout efor Russian gas“. Dostupné na: https://www.neweurope.eu/article/nord-stream-2-pulls-plug-on-danish-route-for-russian-gas/ [online] prevzaté 19. 7. 2019.
  8. Nord Stream 2, „Nord Stream 2 Withdraws the 2017 Territorial Waters Route Application in Denmark“. Dostupné na: https://www.nord-stream2.com/media-info/news-events/nord-stream-2-withdraws-the-2017-territorial-waters-route-application-in-denmark-130/ [online] prevzaté 19. 7. 2019.
  9. Nord Stream 2, „Permitting Process in Denmark“. Dostupné na: https://www.nord-stream2.com/permitting-denmark/danish-permitting-process/ [online] prevzaté 18. 7. 2019.
  10. O energetice, „Gazprom: Povolení pro dánskou část by Nord Stream 2 měl získat do několika týdnů”. Dostupné na: https://oenergetice.cz/plyn/gazprom-povoleni-danskou-cast-by-nord-stream-2-mel-ziskat-nekolika-tydnu/ [online] prevzaté 17. 7. 2019.

související články

Plynovod EastMed – nová geopolitická otázka na východe Stredozemného mora

21. 01. 2020
10:06
ENERGY-HUB

Grécko, Cyprus a Izrael na začiatku roku podpísali dohodu o výstavbe nového plynovodu EastMed, ktorý by mal od roku 2025 dopravovať zemný plyn z ložísk na izraelskom pobreží do Európskej únie. Podpis však vyvolal pozitívne i negatívne reakcie –…

# paliva
# plyn
# infrastruktura

Bateriová úložiště v praxi aneb co zajímá revizní techniky

04. 11. 2020 10:00 - 12:00
on-line
Akumulace významně souvisí s rozvojem průmyslu a technologií 4.0. Dozvíte se, jaké existují druhy technologií bateriových článků, jaká bezpečnostní pravidla provozu hybridních systémů je nutné dodržovat, na co si dát pozor při instalaci domácího úložiště a mnoho dalšího. Přednášet budou přední odborníci z oboru se zkušenostmi z pilotních projektů, kteří vám rádi zodpoví vaše dotazy a zároveň ocení vaše návrhy na témata příštího semináře. Nebude chybět ani krátké představení asociace AKU-BAT a jejích aktivit.

Trendy evropské energetiky

10. 11. 2020
Konferenční sál budovy MPO ČR Politických vězňů 20, Praha 1 (Petschkův palác)
ZAMĚŘENÍ KONFERENCE -  Green Deal & Čistá energie v ČR, Energetická bezpečnost Prahy a měst ČR, Inovace a smart řešení v energetice

Komoditní data

28.10.2020
€/MWh okte
Base
31.8946
-13.556 %
Peak
41.4125
-1.59601 %
Offpeak
22.3767
-29.4297 %
28.10.2020
€/MWh elix
Base
30.8967
0 %
Peak
33.3208
0 %
Offpeak
28.4725
0 %
27.10.2020
€/MWh ote
Base
36.9967
-10.312 %
Peak
41.0633
-20.9877 %
Offpeak
32.93
7.86112 %

ENERGY-HUB je moderní nezávislá platforma pro průběžné sdílení zpravodajství a analytických článků z energetického sektoru. V rámci našeho portfolia nabízíme monitoring českého, slovenského i zahraničního tisku.

53919
Počet publikovaných novinek
1750
Počet publikovaných akcí
562
Počet publikovaných článků
ENERGY-HUB využívá zpravodajství ČTK, jehož obsah je chráněn autorským zákonem.
Přepis, šíření či další zpřístupňování jakéhokoli obsahu či jeho části veřejnosti je bez předchozího souhlasu výslovně zakázáno.
Drtinova 557/10, 150 00 Praha 5, Česká republika